Википедия

Кампиданский диалект

Кампиданский диалект (сард. Sardu Campidanesu) — стандартизированный вариант сардинского языка, на котором в основном говорят на территории бывшей провинции Кальяри, Италия.

Кампиданский диалект
Самоназвание Sardu Campidanesu, Campidanesu
Страна image Италия
Общее число говорящих 500 тыс. (2007)
Статус есть угроза исчезновения
Классификация
Категория Языки Евразии
Языковая семья

Индоевропейская семья

Италийская ветвь
Романская группа
Сардинский язык
Письменность латиница
Языковые коды
ISO 639-1
ISO 639-2
ISO 639-3 sro
WALS srd
Atlas of the World’s Languages in Danger 337
Ethnologue sro
Linguasphere 51-AAA-sd
ELCat 1231
IETF sro
Glottolog camp1261
image
Распространение сардинского и других языков на острове Сардиния

Традиционно название «Кампидано» относится к плодородной области, расположенной вокруг городов Гуспини и Виллачидро. Кампиданский и его разновидности можно найти по всей провинции Кальяри, а не только в провинции Медио-Кампидано. Кампиданский также распространён в некоторых частях провинции Нуоро, в частности, в области Ольястра и в южной части провинции Ористано, включая её столицу. Однако, именно в этой точке язык переходит в логудорский диалект.

Кампиданский диалект является понятным жителям центральной и южной Сардинии, где говорят на логудорском, но не понятен живущим на крайнем севере острова, где говорят на корсикано-сардинских диалектах. Италоговорящие с трудом понимают кампиданский, как и любой другой диалект сардинского языка. Сардинский язык — это автономная языковая группа, а не диалект итальянского, как это часто отмечается, из-за его морфологических, синтаксических и лексических отличий от итальянского. В 2009 году администрация провинции Кальяри утвердила орфографию, фонетику, морфологию, лексику и словарные правила для кампиданского диалекта.

Субдиалекты

Существует шесть основных взаимопонятных говоров (субдиалектов) кампиданского диалекта: арборенский, кальярский, меридиональнский, ольястринский, гуспинский и вильячидресский. Кальярский является говором кампиданского, на котором говорят в столице, Кальяри, однако, он распространён и в большинстве соседних городов и деревень в 15 км от Кальяри.

Словарь

В кампиданском есть некоторое количество заимствованных слова из арагонского, каталанского и испанского языков. С начала XX века, наблюдается увеличение лексических заимствований из итальянского языка. Это особенно заметно на примере технических терминов, для которых нет никаких кампиданских эквивалентов. Однако многие слова из итальянского изменились фонетически так, что они звучат по-сардински. Заимствованные из итальянского слова, которые заканчиваются на o, часто заменяются на у. Сильный акцент кампиданского также изменяет звучание слова.

Характеристика

Существительные в единственном числе 3-го склонения латинских существительных с окончанием на «-i» (кампиданское «pisci» и логудорское pisce).

Во множественном числе артикль «есть» (кампиданское is terras и логудорское sas terras).

Причастие настоящего времени в «-endi» (кампиданское èssendi и логудорское èssende).

Сохранение латинской фонемы <qu> и <gu> (/kʷ/ и /gʷ/) в таких словах, как akua (вода) и sànguni (кровь).

Палатализация латинского слова — начальный /к/ до /e/ И /i/ (лат. centrum > centu ср. логудорское chentu). В средней позиции, /к/ будет -/ʒ/- (лат. decem > dexi ср. логудорское deghe) или -/ʃʃ/- (лат. piscem > «pisci»).

Трансформация /rj/ в /rg/, /nj/ в /ng/, /lj/ в /ll/ и /ti/, /te/ в /tz/.

Вставная /а/ перед начальным /r/ (лат. rubeum > arrubiu).

Метатезы (логудорское Carbonia и кампиданское Crabonia).

Каталонское влияние (такие слова, как seu «собор», заимствованное из каталонского).

Письменность

Кампиданский диалект использует латинский алфавит. Как и итальянский, кампиданский не использует W и Y. Кампиданский также использует диграфы gh, что произносится /g/, ch произносится /k/ перед гласнымиe И i, tz произносится /ts/ и х, произносится /ʒ/.

В фонетическом синтаксисе, последняя или интервокальная t произносится как /d/ (н-р: issu andat, что означает "он идет", произносится issu andada ) и s произносится как /з/, (н-р, sa mesu, означающее "стол", произносится sa mez̪a). В случае, если есть согласные звуки, как s, t или nt в конце слова, где помогающие гласные обычно добавляются (н-р, sa domu, is domus(u), дом, дома). Если перед согласной, то "i" вставляется перед обычно начальным s (н-р: sa scala, is (i)scalas(a), лестница, лестницы). Орфографические правила были введены в провинции Кальяри 17 марта 2010 года.

Примеры

Средневековые распорядительные документы

(30 мая 1225) Ego Benedicta de Lacon cum filiu miu donnigellu Guglelmu, per boluntadi de donnu Deu potestando parti de Calaris, fazzulli custa carta ad Sanctu Georgi de Sepollu de Gurgu et ad Sanctu Gorgoni et ad Sanctu Vittu pro beni ki llis fazzu pro Deu innanti et pro s'anima mia et de parentis mius. Dau potestadi et assoltura de paschiri et a aquari sa causa de Sanctu Georgi de Sebollu daa Serramanna fini ad s'oliastru de Semassi, k'esti paris cun s'ortu de sutta billa, berbeis et cabras, et porcus et baccas, et eguas et cavallus. Et no ndi levit pegus perunu pro terra maina et ni atera causa peruna ni ad sa dommu de Sanctu Georgi et ni ad sus serbus, nin pro Iuigi, nin pro donnigellu et nin pro curadori et nin pro armentariu et ni ad peruna personi de su mundu.

Поэзия

Femu cassadori
(Efisiu Pintor Sirigu, Cagliari, 1765 - 1814)
                      
Femu cassadori, e tenemu scupeta
E mai una beta — emu potziu cassai.
                      
Ah! ita fortuna custorta appu tentu!
Sendir'arziendi ind'una muntagnedda,
Andendur'a cassa po divertimentu,
Incontru passendiri una betixedda
Tanti bellixedda - sartiendi in s'arroca,
Beni fatte coca - de corpus gratziosa;
Fiat grandu cosa - su ddi ponni avatu;
M'aturu unu tratu - po dda cuntemplai.
                      
Po dda cuntemplai - m'aturu unu pagu
Po dda biri sola sartiend'e gioghendi;
M'arrimu a su truncu de unu bell'imbragu,
Po mi benni a tiru femu castiendi,
Ma cunsiderendi - cementi pasciat,
Mali mi pariat - su dda tenni morta:
Arresolvu de un' 'orta - de no dda bociri,
Ddolemu sighiri - senz' 'e dda sparai.
                      
Ddolemu sighiri - fìnzas aund'andàt
Senz' 'e mi dda perdi de vista un'istanti,
A dognia parti issa si castiàt,
Po chi cassadori non fessit ananti,
Ma deu costanti - in cudd' idea mia
Sighemu in sa bia - ch'issa caminàt
Si si furriàt - deu m'acuamu,
E atesu nd'andamu - po non m' osservai.
                        
Po no m'osservai — de cussas alturas,
E de un'altu boscu plenu de spinas,
Deu dd'aspettamu in mesu a is planuras,
Po dda ferri beni asutta de sa schina:
Ma issa mischina - sa morti timendi,
Andàt scartendi - cuddu logu claru,
Po tenni arreparu - de no essi bista,
Caminendi crispa - po no dda ciapai.
                       
Caminendi crispa - in cussu montixeddu,
E scurta scurta senz' 'e si fidai;
Ita fazzu deu, senza de cerbeddu
Su passu de pressi mi pongu avanzai;
A si furriai - benit a mi biri;
Scapat a fuiri - coment' 'e unu lampu,
Fuit de su campu - a mesu su padenti,
Senz' 'e sciri comenti - dda podi incontrai.
                       
No sciemu cementi - prus dda podi biri
Cun disisperu de s'anima mia;
Si de una parti dd' 'olemu sighiri,
Mirendu s'arrastu, a bortas ddu perdiat;
De tali genia - passu peda arratu;
Sentendu su fattu - de m' essi inclarau;
Non perdu coidau - camminu de pressi,
Penzendi ch'iad essi - in logh' 'e arreposai.
                       
Penzendi, ch'iad essi - comenti giai fiat,
Asut' 'e una mata dda biu discantzendu,
Dda miru, e m'acatu chi prus no podiat
Scampai de mei, mischina, currendu;
Dda biu dormendu - cun grandu dulciura;
Biu s’ermosura – mi ndi parit mali,
Chi corpu fatali - ddi trunchit sa vida:
Senza de ferida - dd' 'olemu gosai.
                       
Chi si est dormida - dda scidu in cust'ora...
Mi ndi cumpassivu, e ndi tengu piedadi,
Custa beta mia dd'arriservu ancora,
Biendu chi portat tanti giustedadi,
Canzau giai m'at - ma est gratziosa,
No est mellus cosa - de dda biri gioghendu.
Est lesta sartiendu - est med'atrativa;
Chi a prusu m'atriva - no mi fait plexeri;
Giai ndi seu meri - no dd' 'ollu sparai.

Femu cassadori.

Проза

Po cantu Biddanoa - 1987

(Benvenuto Lobina 1914 - 1993)

Su trenu de Casteddu arribàt a mesudì. Ma de candu intràt in is furriàdas de Tacchu de Nurri e ancora no si biìat, s’intendìat su ciuff ciuff e su fragu de su fumu, màssima candu tiràt bentu estu. Sa primu a si biri fut sa macchina, candu s’incraràt in sa trincera de terra arrùbia e fut po lompi a su scàmbiu. Tandu su ciuff ciuff si faìat prus forti, a cuncórdiu cun is stantuffus chi movìant is arrodas, e su trenu, sulendu fumu biancu finza a celu, saludàt alligru is acacias chi fùant abetendiddu, strantaxas pe parti che sordaus. Mancai fessit cincu oras currendu e èssit passau Campidanu, Partiolla, Trexenta e Sarcidanu, non parìat fadiau. Passau su scàmbiu arrallentàt e si poniat a passu de ómini po intrai in stazioni: cun imponénzia, cun importànzia, cun totu is ogus de sa genti puntaus asuba, cumpraxu. Ma candu si firmàt, asutta de is matas de ùlimu prus artas de sa stazioni, e sa genti cumenzàt a si accostiai, su ùrtimu ciuff pariat unu suspiru: fut própiu fadiau. Ma fut prexau su própiu, su trenu de Casteddu: a ananti de sa macchina is cuatru numerus de latoni – 1908 – brilliant che unu sprigu, e su capustatzioni, cun su berretu arrùbiu in conca, fut benendu a ddu arricìri cun grandu arrespetu. Comenti dónnia dì.

См. также

Примечания

  1. Красная книга языков ЮНЕСКО
  2. Sardinian intonational phonology: Logudorese and Campidanese varieties, Maria Del Mar Vanrell, Francesc Ballone, Carlo Schirru, Pilar Prieto. Дата обращения: 5 апреля 2022. Архивировано 24 декабря 2021 года.
  3. Sardinian Language, Rebecca Posner, Marius Sala. Encyclopedia Britannica. Дата обращения: 21 января 2018. Архивировано 2 января 2018 года.
  4. De Mauro, Tullio. L'Italia delle Italie, 1979, Nuova Guaraldi Editrice, Florence, 89
  5. Provincia di Cagliari | Leggi il contenuto. Provincia.cagliari.it. Дата обращения: 22 октября 2015. Архивировано 24 сентября 2015 года.
  6. normalized according to modern standards campidanese

Ссылки

  • Ditzionàriu online - Dizionario della lingua sarda
  • Grammatica sardo-campidanese
  • Saggio di grammatica campidanese, Antoninu Rubattu
  • La lingua sarda: Storia, spirito e forma, Max Leopold Wagner, a cura di Giulio Paulis, Nuoro 1997
  • Accademia De Sa Lingua Sarda Campidanesa - Onlus
  • Campidanese basic lexicon at the Global Lexicostatistical Database Архивная копия от 1 июня 2020 на Wayback Machine

Википедия, чтение, книга, библиотека, поиск, нажмите, истории, книги, статьи, wikipedia, учить, информация, история, скачать, скачать бесплатно, mp3, видео, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, картинка, музыка, песня, фильм, игра, игры, мобильный, телефон, Android, iOS, apple, мобильный телефон, Samsung, iphone, xiomi, xiaomi, redmi, honor, oppo, nokia, sonya, mi, ПК, web, Сеть, компьютер, Информация о Кампиданский диалект, Что такое Кампиданский диалект? Что означает Кампиданский диалект?

Kampidanskij dialekt sard Sardu Campidanesu standartizirovannyj variant sardinskogo yazyka na kotorom v osnovnom govoryat na territorii byvshej provincii Kalyari Italiya Kampidanskij dialektSamonazvanie Sardu Campidanesu CampidanesuStrana ItaliyaObshee chislo govoryashih 500 tys 2007 Status est ugroza ischeznoveniyaKlassifikaciyaKategoriya Yazyki EvraziiYazykovaya semya Indoevropejskaya semya Italijskaya vetvRomanskaya gruppaSardinskij yazyk dd dd Pismennost latinicaYazykovye kodyISO 639 1 ISO 639 2 ISO 639 3 sroWALS srdAtlas of the World s Languages in Danger 337Ethnologue sroLinguasphere 51 AAA sdELCat 1231IETF sroGlottolog camp1261Rasprostranenie sardinskogo i drugih yazykov na ostrove Sardiniya Tradicionno nazvanie Kampidano otnositsya k plodorodnoj oblasti raspolozhennoj vokrug gorodov Guspini i Villachidro Kampidanskij i ego raznovidnosti mozhno najti po vsej provincii Kalyari a ne tolko v provincii Medio Kampidano Kampidanskij takzhe rasprostranyon v nekotoryh chastyah provincii Nuoro v chastnosti v oblasti Olyastra i v yuzhnoj chasti provincii Oristano vklyuchaya eyo stolicu Odnako imenno v etoj tochke yazyk perehodit v logudorskij dialekt Kampidanskij dialekt yavlyaetsya ponyatnym zhitelyam centralnoj i yuzhnoj Sardinii gde govoryat na logudorskom no ne ponyaten zhivushim na krajnem severe ostrova gde govoryat na korsikano sardinskih dialektah Italogovoryashie s trudom ponimayut kampidanskij kak i lyuboj drugoj dialekt sardinskogo yazyka Sardinskij yazyk eto avtonomnaya yazykovaya gruppa a ne dialekt italyanskogo kak eto chasto otmechaetsya iz za ego morfologicheskih sintaksicheskih i leksicheskih otlichij ot italyanskogo V 2009 godu administraciya provincii Kalyari utverdila orfografiyu fonetiku morfologiyu leksiku i slovarnye pravila dlya kampidanskogo dialekta SubdialektySushestvuet shest osnovnyh vzaimoponyatnyh govorov subdialektov kampidanskogo dialekta arborenskij kalyarskij meridionalnskij olyastrinskij guspinskij i vilyachidresskij Kalyarskij yavlyaetsya govorom kampidanskogo na kotorom govoryat v stolice Kalyari odnako on rasprostranyon i v bolshinstve sosednih gorodov i dereven v 15 km ot Kalyari SlovarV kampidanskom est nekotoroe kolichestvo zaimstvovannyh slova iz aragonskogo katalanskogo i ispanskogo yazykov S nachala XX veka nablyudaetsya uvelichenie leksicheskih zaimstvovanij iz italyanskogo yazyka Eto osobenno zametno na primere tehnicheskih terminov dlya kotoryh net nikakih kampidanskih ekvivalentov Odnako mnogie slova iz italyanskogo izmenilis foneticheski tak chto oni zvuchat po sardinski Zaimstvovannye iz italyanskogo slova kotorye zakanchivayutsya na o chasto zamenyayutsya na u Silnyj akcent kampidanskogo takzhe izmenyaet zvuchanie slova HarakteristikaSushestvitelnye v edinstvennom chisle 3 go skloneniya latinskih sushestvitelnyh s okonchaniem na i kampidanskoe pisci i logudorskoe pisce Vo mnozhestvennom chisle artikl est kampidanskoe is terras i logudorskoe sas terras Prichastie nastoyashego vremeni v endi kampidanskoe essendi i logudorskoe essende Sohranenie latinskoj fonemy lt qu gt i lt gu gt kʷ i gʷ v takih slovah kak akua voda i sanguni krov Palatalizaciya latinskogo slova nachalnyj k do e I i lat centrum gt centu sr logudorskoe chentu V srednej pozicii k budet ʒ lat decem gt dexi sr logudorskoe deghe ili ʃʃ lat piscem gt pisci Transformaciya rj v rg nj v ng lj v ll i ti te v tz Vstavnaya a pered nachalnym r lat rubeum gt arrubiu Metatezy logudorskoe Carbonia i kampidanskoe Crabonia Katalonskoe vliyanie takie slova kak seu sobor zaimstvovannoe iz katalonskogo PismennostKampidanskij dialekt ispolzuet latinskij alfavit Kak i italyanskij kampidanskij ne ispolzuet W i Y Kampidanskij takzhe ispolzuet digrafy gh chto proiznositsya g ch proiznositsya k pered glasnymie I i tz proiznositsya ts i h proiznositsya ʒ V foneticheskom sintaksise poslednyaya ili intervokalnaya t proiznositsya kak d n r issu andat chto oznachaet on idet proiznositsya issu andada i s proiznositsya kak z n r sa mesu oznachayushee stol proiznositsya sa mez a V sluchae esli est soglasnye zvuki kak s t ili nt v konce slova gde pomogayushie glasnye obychno dobavlyayutsya n r sa domu is domus u dom doma Esli pered soglasnoj to i vstavlyaetsya pered obychno nachalnym s n r sa scala is i scalas a lestnica lestnicy Orfograficheskie pravila byli vvedeny v provincii Kalyari 17 marta 2010 goda PrimerySrednevekovye rasporyaditelnye dokumenty 30 maya 1225 Ego Benedicta de Lacon cum filiu miu donnigellu Guglelmu per boluntadi de donnu Deu potestando parti de Calaris fazzulli custa carta ad Sanctu Georgi de Sepollu de Gurgu et ad Sanctu Gorgoni et ad Sanctu Vittu pro beni ki llis fazzu pro Deu innanti et pro s anima mia et de parentis mius Dau potestadi et assoltura de paschiri et a aquari sa causa de Sanctu Georgi de Sebollu daa Serramanna fini ad s oliastru de Semassi k esti paris cun s ortu de sutta billa berbeis et cabras et porcus et baccas et eguas et cavallus Et no ndi levit pegus perunu pro terra maina et ni atera causa peruna ni ad sa dommu de Sanctu Georgi et ni ad sus serbus nin pro Iuigi nin pro donnigellu et nin pro curadori et nin pro armentariu et ni ad peruna personi de su mundu Poeziya Femu cassadori Efisiu Pintor Sirigu Cagliari 1765 1814 Femu cassadori e tenemu scupeta E mai una beta emu potziu cassai Ah ita fortuna custorta appu tentu Sendir arziendi ind una muntagnedda Andendur a cassa po divertimentu Incontru passendiri una betixedda Tanti bellixedda sartiendi in s arroca Beni fatte coca de corpus gratziosa Fiat grandu cosa su ddi ponni avatu M aturu unu tratu po dda cuntemplai Po dda cuntemplai m aturu unu pagu Po dda biri sola sartiend e gioghendi M arrimu a su truncu de unu bell imbragu Po mi benni a tiru femu castiendi Ma cunsiderendi cementi pasciat Mali mi pariat su dda tenni morta Arresolvu de un orta de no dda bociri Ddolemu sighiri senz e dda sparai Ddolemu sighiri finzas aund andat Senz e mi dda perdi de vista un istanti A dognia parti issa si castiat Po chi cassadori non fessit ananti Ma deu costanti in cudd idea mia Sighemu in sa bia ch issa caminat Si si furriat deu m acuamu E atesu nd andamu po non m osservai Po no m osservai de cussas alturas E de un altu boscu plenu de spinas Deu dd aspettamu in mesu a is planuras Po dda ferri beni asutta de sa schina Ma issa mischina sa morti timendi Andat scartendi cuddu logu claru Po tenni arreparu de no essi bista Caminendi crispa po no dda ciapai Caminendi crispa in cussu montixeddu E scurta scurta senz e si fidai Ita fazzu deu senza de cerbeddu Su passu de pressi mi pongu avanzai A si furriai benit a mi biri Scapat a fuiri coment e unu lampu Fuit de su campu a mesu su padenti Senz e sciri comenti dda podi incontrai No sciemu cementi prus dda podi biri Cun disisperu de s anima mia Si de una parti dd olemu sighiri Mirendu s arrastu a bortas ddu perdiat De tali genia passu peda arratu Sentendu su fattu de m essi inclarau Non perdu coidau camminu de pressi Penzendi ch iad essi in logh e arreposai Penzendi ch iad essi comenti giai fiat Asut e una mata dda biu discantzendu Dda miru e m acatu chi prus no podiat Scampai de mei mischina currendu Dda biu dormendu cun grandu dulciura Biu s ermosura mi ndi parit mali Chi corpu fatali ddi trunchit sa vida Senza de ferida dd olemu gosai Chi si est dormida dda scidu in cust ora Mi ndi cumpassivu e ndi tengu piedadi Custa beta mia dd arriservu ancora Biendu chi portat tanti giustedadi Canzau giai m at ma est gratziosa No est mellus cosa de dda biri gioghendu Est lesta sartiendu est med atrativa Chi a prusu m atriva no mi fait plexeri Giai ndi seu meri no dd ollu sparai Femu cassadori Proza Po cantu Biddanoa 1987 Benvenuto Lobina 1914 1993 Su trenu de Casteddu arribat a mesudi Ma de candu intrat in is furriadas de Tacchu de Nurri e ancora no si biiat s intendiat su ciuff ciuff e su fragu de su fumu massima candu tirat bentu estu Sa primu a si biri fut sa macchina candu s incrarat in sa trincera de terra arrubia e fut po lompi a su scambiu Tandu su ciuff ciuff si faiat prus forti a cuncordiu cun is stantuffus chi moviant is arrodas e su trenu sulendu fumu biancu finza a celu saludat alligru is acacias chi fuant abetendiddu strantaxas pe parti che sordaus Mancai fessit cincu oras currendu e essit passau Campidanu Partiolla Trexenta e Sarcidanu non pariat fadiau Passau su scambiu arrallentat e si poniat a passu de omini po intrai in stazioni cun imponenzia cun importanzia cun totu is ogus de sa genti puntaus asuba cumpraxu Ma candu si firmat asutta de is matas de ulimu prus artas de sa stazioni e sa genti cumenzat a si accostiai su urtimu ciuff pariat unu suspiru fut propiu fadiau Ma fut prexau su propiu su trenu de Casteddu a ananti de sa macchina is cuatru numerus de latoni 1908 brilliant che unu sprigu e su capustatzioni cun su berretu arrubiu in conca fut benendu a ddu arriciri cun grandu arrespetu Comenti donnia di Sm takzheSardinskij yazykPrimechaniyaKrasnaya kniga yazykov YuNESKO Sardinian intonational phonology Logudorese and Campidanese varieties Maria Del Mar Vanrell Francesc Ballone Carlo Schirru Pilar Prieto neopr Data obrasheniya 5 aprelya 2022 Arhivirovano 24 dekabrya 2021 goda Sardinian Language Rebecca Posner Marius Sala Encyclopedia Britannica neopr Data obrasheniya 21 yanvarya 2018 Arhivirovano 2 yanvarya 2018 goda De Mauro Tullio L Italia delle Italie 1979 Nuova Guaraldi Editrice Florence 89 Provincia di Cagliari Leggi il contenuto neopr Provincia cagliari it Data obrasheniya 22 oktyabrya 2015 Arhivirovano 24 sentyabrya 2015 goda normalized according to modern standards campidaneseSsylkiV Inkubatore Vikimedia est probnyj razdel Vikipedii na kampidanskom sardinskom yazykeDitzionariu online Dizionario della lingua sarda Grammatica sardo campidanese Saggio di grammatica campidanese Antoninu Rubattu La lingua sarda Storia spirito e forma Max Leopold Wagner a cura di Giulio Paulis Nuoro 1997 Accademia De Sa Lingua Sarda Campidanesa Onlus Campidanese basic lexicon at the Global Lexicostatistical Database Arhivnaya kopiya ot 1 iyunya 2020 na Wayback Machine

NiNa.Az

NiNa.Az - Абсолютно бесплатная система, которая делится для вас информацией и контентом 24 часа в сутки.
Взгляните
Закрыто