Википедия

Южнорусинские говоры

Южноруси́нский диале́ктный ареа́л включает два первичных говора, керестурский и коцурский, а также говоры более позднего формирования, которые сложились на основе первичных. По влиянию официальных языков государств, в которых живут паннонские русины, южнорусинские говоры разделяют на находящиеся в сфере влияния сербского языка (на севере Сербии) и на находящиеся в сфере влияния хорватского языка (на востоке Хорватии). Имеются различия между говорами также по степени влияния на них сербского и хорватского языков. Кроме того, отмечаются особенности речи южнорусинских эмигрантов и их потомков в США и Канаде.

image
Ареал южнорусинского языка в соседних регионах Сербии и Хорватии (с указанием населённых пунктов, в которых живут представители русинского национального меньшинства по данным переписей населения 2002 года в Сербии и [серб.])

Ареал южнорусинского языка, несмотря на его изначальную гетерогенность, является сравнительно однородным. Говоры паннонских русинов выделяются главным образом по незначительным фонетическим, семантическим и лексическим особенностям. Наиболее обособлены при этом говоры жителей Коцура (Куцуры), Руски-Керестура (Руски-Крстура), Срема и Славонии. В частности, к основным диалектным различиям между керестурским и коцурским говорами относят переход согласной л > в в словах типа жовти «жёлтый», вовк «волк» в керестурском при отсутствии такого перехода в коцурском: жолти; наличие в керестурском суффикса с переднеязычной согласной л перед флексией у глаголов множественного числа перфекта (бешедовали «говорили»), которому противопоставлен в коцурском суффикс с палатальной согласной л’ перед флексией (бешедовалї); распространение слов бетелїна «клевер», бухти «пончики» и т. д. в керестурском при их коцурских соответствиях требиконїна «клевер», пампушки «пончики» и т. д.. Бо́льшая часть различительных признаков южнорусинских говоров сложилась до середины XVIII века, в тот период, когда предки паннонских русинов жили в Карпатском регионе.

Керестурский, один из двух первичных говоров, является основой южнорусинского литературного стандарта, развивающегося с начала XX века после издания первых книг на родном языке и составления Г. Костельником «Граматики бачвансько-рускей бешеди». Почти все черты керестурского говора выступают в качестве языковой нормы, используемой во всех сферах письменности и устной коммуникации. Остальные южнорусинские говоры, незначительно отличающиеся от керестурского, используются только в устном бытовом общении. Исключение составляют коцурский говор, на котором иногда создаются и печатаются литературные произведения, и южнорусинские говоры Хорватии, чьи лексические заимствования из хорватского языка попадают в вариант литературной нормы, на которой печатают статьи в журнале «[хорв.]».

В традициях южнорусинского языкознания по отношению к речи разных населённых пунктов, к которым относят прежде всего речь Руски-Керестура и Коцура, обычно применяют термины бешеда «говор» или вариянта «вариант». При этом «говор» (бешеда) как единица диалектного членения считается одной из обособленных форм диалекта (диялект). Тем не менее, южнорусинские лингвисты, в частности, [русин.], не считают речь Руски-Керестура и речь Коцура ввиду незначительности их различий обособленными диалектными единицами («говорами» в рамках одного «диалекта»).

Типы говоров

Первичные и вторичные говоры

В южнорусинском диалектном ареале выделяются два ранних говора, керестурский и коцурский, распространённые соответственно среди жителей сёл Руски-Керестур (Руски-Крстур) и Коцур (Куцура). Эти говоры стали складываться первыми среди южнорусинских, начиная с середины XVIII века после переселения русинов из северо-восточных комитатов Венгерского королевства ([венг.], Земплен, Боршод, Абауй-Торна, [венг.] и других) в южный комитат Бач-Бодрог (область Бачка).

Изначально сразу после переселения керестурская и коцурская речь различалась, поскольку жители Руски-Керестура и Коцура были родом из разных карпатских селений (при этом различия были относительно невелики, поскольку говоры данных карпатских селений входили в один диалектный ареал и были сравнительно близкими друг другу). Помимо этого, и в Руски-Керестуре, и в Коцуре поселились носители не одного, а нескольких говоров. Формирование диалектного единства протекало в процессе сближения в каждом из сёл разнородных диалектных типов на основе говора с преобладающим числом носителей. Этот процесс так и не завершился окончательно, о чём говорит наличие в керестурском и коцурском говорах языковых дублетов, доставшихся, вероятнее всего, от разных карпатских говоров: бешедовац и гуториц «говорить», теметов и архаичное цинтор «кладбище», такой и архаичное гнєт «сейчас» и т. п.

Все остальные южнорусинские говоры сложились в результате расселения носителей керестурского и коцурского говоров, начиная с конца XVIII — начала XIX века по другим сёлам Бачки и по сёлам Срема и с XIX века — по сёлам Славонии. При этом в говорах переселенцев стали преобладать диалектные черты села Руски-Керестура. Коцурские диалектные черты («коцуризмы») также частично присутствуют во вторичных говорах, сохраняясь в ряде случаев параллельно с керестурскими.

Сербское и хорватское влияние

Южнорусинские говоры размещены на территории двух государств — Сербии и Хорватии, и поэтому одна часть из них находится в сфере влияния сербского языка, а другая — в сфере влияния хорватского. Кроме того, южнорусинские говоры различаются по степени влияния на них указанных языков. Говоры сёл с преобладанием русинского населения или хотя бы имеющих до половины жителей, говорящих на южнорусинском, испытывают меньшее воздействие государственного языка, например, говоры Руски-Керестура и Коцура. В то время как южнорусинские говоры сёл и городов, в которых русины составляют меньшинство, находятся под «мощным влиянием» государственного языка. Например, в говорах с сильным сербским влиянием вместо звонкого глоттального спиранта г (ɦ) часто произносится глухой заднеязычный спирант х: хуторел «говорил», хвозд «гвоздь» вместо гуторел, гвозд. На месте имён прилагательных, порядковых числительных и местоимений с адъективным типом склонения в форме творительного падежа множественного числа вместо окончания -има под сербским влиянием употребляется окончание -им (з добрим людзми «с хорошими людьми» вместо з добрима людзми), в форме дательного падежа вместо окончания -им употребляется окончание -има (добрима «хорошим», другима «вторым» вместо добрим, другим), в форме местного падежа вместо окончания -их употребляются окончания -им, -има (добрим «хороших», котрима «которых» вместо добрих, котрих). На месте распространённых в Руски-Керестуре и Коцуре слов варош «город», покрутки «почки», бухти «пончики», говля «аист», потька «карп, сазан», лядовица «гололедица», матка «матка» (у пчёл) в говорах со смешанным сербско-русинским населением используют сербские слова град, бубреги, крофни, рода, шаран, поледица/полядовка, матица.

Говоры эмигрантов

Во второй половине XIX — начале XX века часть паннонских русинов переселилась в США и Канаду. В большинстве своём они не сохранили свой родной язык. В отличие от них южнорусинские говоры эмигрантов более позднего времени, приехавших в 1980—1990-х годах, пока ещё не вытеснены английским языком. Они сохраняются как средство устного общения у паннонских русинов в городе Китченер канадской провинции Онтарио. В условиях коммуникации в англоязычной среде и в отрыве от развития южнорусинского языка в современных Сербии и Хорватии в родной речи русинских эмигрантов в Северной Америке формируются свои языковые особенности.

Родственные говоры

К южнорусинским говорам Сербии и Хорватии близки по своим языковым характеристикам , распространённый в Венгрии, и , вымершие в Венгрии в середине XX века.

Диалектные различия

Южнорусинский языковой ареал в диалектном отношении представляет собой сравнительно однородное пространство. Диалектные различия, отмечаемые между южнорусинскими говорами, являются в целом незначительными. В основном особенности говоров проявляются в их словарном составе. Имеются также некоторые семантические расхождения. Отчасти особенности отмечаются на фонетическом уровне. Наиболее заметны различия в южнорусинском ареале между керестурским и коцурским говорами.

Фонетика

К диалектным различиям в области вокализма относят различия в произношении некоторых гласных:

  • градка «грядка, клумба» в керестурском — гредка в коцурском;
  • вартац «сверлить» в керестурском — вертац в коцурском;
  • ище «ещё» в керестурском — ещи в коцурском;
  • парплї «перхоть» в керестурском — порплї в коцурском;
  • посцелка «колыбель, детская кроватка» в керестурском — посцилка в коцурском.

Среди особенностей произношения согласных отмечаются такие различия, как переход л > в [ў], характерный для керестурского говора, в формах типа жовти «жёлтый», жовч «желчь», жовчок «желток», вовк «волк» (в праславянском сочетании редуцированного ь с l — ьl > ov), в то время как в коцурском говоре такой переход отсутствует: жолти, жольч, жольчок. Также в говоре Руски-Керестура на месте праславянского sr’ выступает сочетание штр (штреднї «средний», штригац «стричь»), а в говоре Коцура — сочетание стр (стреднї, стригац).

К другим диалектным различиям в области консонантизма относят особенности в произношении некоторых согласных:

  • бугна «барабан» в керестурском — бубен в коцурском;
  • бугновац «барабанить» в керестурском — бубновац в коцурском;
  • вони «они» в керестурском — вонї в коцурском;
  • кукурикац «кукарекать» в керестурском — кукуригац в коцурском;
  • тирсовка «палка из камыша, тростника» в керестурском — тирсцовка в коцурском;
  • тлусти «толстый» в керестурском — клусти в коцурском (с сохранением t или заменой его на k перед праславянским сочетанием редуцированного ъ с l — ъl > lu).

Морфология

В числе морфологических признаков, различающих керестурский и коцурский говоры, отмечается наличие переднеязычной согласной л перед флексией у глаголов множественного числа прошедшего времени в говоре Руски-Керестура (бешедовали «говорили», читали «читали», робели «работали, делали», шедзели «сидели») и наличие палатальной согласной л’ перед флексией в говоре Коцура (бешедовалї, читалї, робелї, шедзелї). Также различаются формы инфинитива и прошедшего времени от глаголов с основами на согласные ж, ч и щ (на месте праславянских g, k, sk) в позиции после рефлекса праславянской гласной . Для керестурского говора характерны формы с суффиксом -а-: бежац «бежать», сичац «шипеть, брызгать», бечац «блеять», кричац «кричать», вищац «визжать», трещац «трещать»; бежали «бежали», кричали «кричали», вищали «визжали», трещали «трещали». Для коцурского говора характерны формы инфинитива с суффиксом -и- (бежиц, сичиц, бечиц, кричиц, вищиц, трещиц) и формы прошедшего времени, образуемые при помощи суффикса -е- (бежелї, кричелї, вищелї, трещелї «трещали»). Некоторые слова в говорах могут различаться по грамматическому роду. Так, например, в керестурском говоре имя существительное миша «мышь» женского рода, а в коцурском — миш мужского рода. Кроме того, встречаются различия в словообразовании. Часть керестурских и коцурских слов образуются при помощи разных словообразовательных средств, например, керестурские слова капущанїки «пироги с квашеной капустой», ковач «кузнец» и оглавок «недоуздок, оголовье» образованы при помощи одних аффиксов, а коцурские слова капушнїки, коваль и приглавок с тем же значением и основами — при помощи других.

Лексика

Лексические различия между керестурским и коцурским говорами:

керестурский коцурский сербский перевод
бетелїна требиконїна детелина «клевер»
бухти пампушки крофне «пончики»
розмария розмаринг рузмарин «розмарин»
чеперки рошошки расохе, рачве «вилы»
кичкиридж гвиздочки нарцис «нарцисс»
мотиль лепетка лептир «бабочка»
зольнїца поньвичка поњава, мрежаге «рядно, холст»
дриляц цискац гурати «толкать, напирать»
гар пирня гар «сажа, зола»
кошар корпа корпа «корзина»
арвачка дяблово очи даниноћ, сиротица «фиалка»
пипинє пупче булка, турчинак «полевой мак»
аколь фанґ тор «загон для скота»

Имеются также свои варианты слов в других южнорусинских говорах, например, керестурским словам кичкиридж «нарцисс» и арвачка «фиалка» соответствуют слова кичкирик и волово очко в дюрдевском говоре. Или, например, керестурским и коцурским словам тащок «воробей» и жец «зять» соответствуют распространённые в сремских говорах слова врабац и жачко. Отмечаются также семантические различия по говорам. Так, например, керестурское слово тал, обозначающее «приданое», в сремских говорах обозначает «долю, часть». В некоторых случаях керестурскому исконному слову карпатского происхождения соответствует сербское заимствование в коцурском говоре и наоборот. В ряде случаев общим исконными словам в речи Руски-Керестура и Коцура соответствуют слова, сходные с сербскими, в речи остальных южнорусинских селений.

Примечания

Комментарии

  1. Фактически черты керестурского говора, на основе которого базируется южнорусинский литературный язык, являются стандартными по отношению к чертам коцурского говора, которые выступают в таком случае как диалектные. Тем не менее, в традициях южнорусинского языкознания коцурские языковые черты («коцуризмы») не считают диалектизмами, поскольку формирование коцурского говора не происходило на периферии керестурского. Сложившиеся в Карпатском регионе коцурские и керестурские языковые признаки появились в современном ареале южнорусинского языка (в области Бачка) в одно время (после переселения туда русинов в XVIII веке).
  2. Первая книга, вышедшая из печати на коцурском говоре в 1996 году — сборник рассказов для детей писателя из Коцура В. Сабо-Дайко «Ровнї цар».
  3. Согласно исследованиям русинского языковеда [русин.], бо́льшая часть диалектных различий между керестурским и коцурским говорами сложилась до переселения русинов из Карпатского региона в Бачку.

Источники

  1. Папуґа И. Руснаци у Вoйвoдини. Мапа насeлєньох з Руснацами у Войводини. Руски нaсeлєня у Вoйвoдини : [арх. 03.01.2022] : [русин.] // Руснаци у Панониї. — Руски Керестур. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  2. Попис становништва, домаћинстава и станова у 2002. Становништво. Национална или етничка припадност. Подаци по насељима / З. Јанчић. — Београд: [серб.], 2003. — С. 25—49. — 209 с. — ISBN 86-84433-00-9. Архивировано 16 ноября 2019 года. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  3. Popisi. Popis stanovništva 2011. Tablice. Po gradovima / općinama. 2. Stanovništvo prema narodnosti po gradovima / općinama, popis 2011. Vukovarsko-srijemska županija : [арх. 26.07.2020] : [хорв.] // Državni zavod za statistiku. — Zagreb, 2011. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  4. Popisi. Popis stanovništva 2011. Tablice. Po gradovima / općinama. 2. Stanovništvo prema narodnosti po gradovima / općinama, popis 2011. Osječko-baranjska županija : [арх. 26.07.2020] : [хорв.] // Državni zavod za statistiku. — Zagreb, 2011. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  5. Рамач, 2004, с. 277.
  6. Рамач, 2006, с. 533.
  7. Рамач, 1999, с. 160.
  8. Рамач, 1999, с. 159.
  9. Южнорусинский язык сегодня: статус и перспективы // Язык и социум: Материалы VII Междунар. науч. конф., г. Минск, 1—2 декабря 2006 г. В 2 ч. Ч. 1 / под общ. ред. . — Минск: РИВШ, 2007. — С. 78. — ISBN 978-985-500-097-7. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  10. Рамач, 2006, с. 540.
  11. Дуличенко, 2014, с. 640.
  12. Рамач, 2006, с. 533—534.
  13. Скорвид С. С. Серболужицкий (серболужицкие) и русинский (русинские) языки: к проблеме их сравнительно-исторической и синхронной общности // Исследование славянских языков в русле традиций сравнительно-исторического и сопоставительного языкознания. Информационные материалы и тезисы докладов международной конференции. — М.: Издательство Московского университета, 2001. — С. 115. — 152 с. — ISBN 5-211-04448-7. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  14. Рамач, 2004, с. 278—279.
  15. Рамач, 1999, с. 156.
  16. Рамач, 2006, с. 461.
  17. Дуличенко, 2014, с. 638.
  18. Рамач, 1999, с. 155.
  19. Рамач, 2006, с. 530.
  20. Русинский язык : [арх. 18 октября 2022] / Скорвид С. С. // Румыния — Сен-Жан-де-Люз. — М. : Большая российская энциклопедия, 2015. — (Большая российская энциклопедия : [в 35 т.] / гл. ред. Ю. С. Осипов ; 2004—2017, т. 29). — ISBN 978-5-85270-366-8. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  21. Рамач, 2006, с. 537—538.
  22. Маґочій П. Р. IIІ. Соціолінґвістічный аспект. Америка // Русиньскый язык / Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi. — Opole: Uniwersytet Opolski — Instytut filologii Polskiej, 2004. — С. 387. — 484 с. — (Najnowsze dzieje języków słowiańskich). — ISBN 83-86881-38-0. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  23. Е. Будовская. Русинский язык в США в начале XXI в.: состояние и перспективы // Русиньскый лiтературный язык на Словакiï. 20 років кодіфікації (Зборник рефератів з IV. Міджінародного конґресу русиньского языка) / Зоставителька і одповідна редакторка [русин.]. — Пряшів: Пряшівска універзіта в Пряшові. , 2015. — С. 16—17. — ISBN 978-80-555-1521-2.
  24. Benedek G. IІ. Літературный язык. Мадярьско // Русиньскый язык / Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi. — Opole: Uniwersytet Opolski — Instytut filologii Polskiej, 2004. — С. 263—265. — 484 с. — (Najnowsze dzieje języków słowiańskich). — ISBN 83-86881-38-0. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  25. Benedek G. IІІ. Соціолінґвістічный аспект. Мадярьско // Русиньскый язык / Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi. — Opole: Uniwersytet Opolski — Instytut filologii Polskiej, 2004. — С. 373. — 484 с. — (Najnowsze dzieje języków słowiańskich). — ISBN 83-86881-38-0. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  26. Ljavinec М. Kultúrny život a edukácia Rusínov v Maďarsku // Rusínska kultúra a školstvo po roku 1989 (Zborník vedeckých a vedecko-populárnych príspevkov I.) / A. Plišková (ed.). — Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. , 2008. — S. 250—251. — ISBN 978-80-8068-867-7.
  27. Кирай П. О переходном восточнословацко-карпато-угорском диалекте в Венгрии // IV Международный съезд славистов. Славянская филология: сборник статей. — М.: Издательство АН СССР, 1958. — Т. ІІІ. — С. 163—164, 172. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  28. Фейса М. Русинский как язык национального меньшинства в Сербии // Миноритарные и региональные языки и культуры Славии (Институт славяноведения РАН) / Ответственный редактор С. С. Скорвид. — М.: «МИК», 2017. — С. 88. — 272 с. — ISBN 978-5-87902-356-5. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  29. Рамач, 2006, с. 460—461.
  30. [русин.], Тимко-Дїтко О., Фейса М. Руско-сербски словнїк / Русинско-српски речник / редактор [русин.]. — Нови Сад: Новосадска универзита. [серб.], 2010. — С. 175, 375. — 886 с. — ISBN 8660650344. Архивировано 7 июля 2022 года.
  31. Рамач, 2006, с. 460.
  32. [русин.], Тимко-Дїтко О., Фейса М. Руско-сербски словнїк / Русинско-српски речник / редактор [русин.]. — Нови Сад: Новосадска универзита. [серб.], 2010. — С. 846. — 886 с. — ISBN 8660650344. Архивировано 7 июля 2022 года.
  33. Рамач, 2006, с. 534.
  34. Рамач, 2006, с. 535.

Литература

  • Дуличенко А. Д. Введение в славянскую филологию. — 2-е изд., стер. — М.: Флинта, 2014. — 720 с. — ISBN 978-5-9765-0321-2.
  • [русин.]. Новые слова в литературном и разговорном языке югославских русинов // Modernisierung des Wortschatzes europäischer Regional- und Minderheitensprachen (Zweigstelle für niedersorbische Forschungen des Sorbischen Instituts) / Gunter Spieß. — Tübingen: Gunter Narr Verlag, 1999. — S. 155—180. — ISBN 3-8233-5189-3. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  • [русин.]. ІІ. Літературный язык. Войводина // Русиньскый язык / Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi. — Opole: Uniwersytet Opolski — Instytut filologii Polskiej, 2004. — С. 277—304. — 484 с. — (Najnowsze dzieje języków słowiańskich). — ISBN 83-86881-38-0. (Дата обращения: 9 июня 2022)
  • [русин.]. Ґраматика руского язика за І, ІІ, ІІІ и ІV класу ґимназиї / одвичательни редакторе Мира Балтич, [серб.]. — Друге виданє. — Београд: Завод за уџбенике и наставна средства, 2006. — 616 с. — ISBN 86-17-12616-7.

Википедия, чтение, книга, библиотека, поиск, нажмите, истории, книги, статьи, wikipedia, учить, информация, история, скачать, скачать бесплатно, mp3, видео, mp4, 3gp, jpg, jpeg, gif, png, картинка, музыка, песня, фильм, игра, игры, мобильный, телефон, Android, iOS, apple, мобильный телефон, Samsung, iphone, xiomi, xiaomi, redmi, honor, oppo, nokia, sonya, mi, ПК, web, Сеть, компьютер, Информация о Южнорусинские говоры, Что такое Южнорусинские говоры? Что означает Южнорусинские говоры?

Yuzhnorusi nskij diale ktnyj area l vklyuchaet dva pervichnyh govora keresturskij i kocurskij a takzhe govory bolee pozdnego formirovaniya kotorye slozhilis na osnove pervichnyh Po vliyaniyu oficialnyh yazykov gosudarstv v kotoryh zhivut pannonskie rusiny yuzhnorusinskie govory razdelyayut na nahodyashiesya v sfere vliyaniya serbskogo yazyka na severe Serbii i na nahodyashiesya v sfere vliyaniya horvatskogo yazyka na vostoke Horvatii Imeyutsya razlichiya mezhdu govorami takzhe po stepeni vliyaniya na nih serbskogo i horvatskogo yazykov Krome togo otmechayutsya osobennosti rechi yuzhnorusinskih emigrantov i ih potomkov v SShA i Kanade Areal yuzhnorusinskogo yazyka v sosednih regionah Serbii i Horvatii s ukazaniem naselyonnyh punktov v kotoryh zhivut predstaviteli rusinskogo nacionalnogo menshinstva po dannym perepisej naseleniya 2002 goda v Serbii i serb Areal yuzhnorusinskogo yazyka nesmotrya na ego iznachalnuyu geterogennost yavlyaetsya sravnitelno odnorodnym Govory pannonskih rusinov vydelyayutsya glavnym obrazom po neznachitelnym foneticheskim semanticheskim i leksicheskim osobennostyam Naibolee obosobleny pri etom govory zhitelej Kocura Kucury Ruski Kerestura Ruski Krstura Srema i Slavonii V chastnosti k osnovnym dialektnym razlichiyam mezhdu keresturskim i kocurskim govorami otnosyat perehod soglasnoj l gt v v slovah tipa zhovti zhyoltyj vovk volk v keresturskom pri otsutstvii takogo perehoda v kocurskom zholti nalichie v keresturskom suffiksa s peredneyazychnoj soglasnoj l pered fleksiej i u glagolov mnozhestvennogo chisla perfekta beshedovali govorili kotoromu protivopostavlen v kocurskom suffiks s palatalnoj soglasnoj l pered fleksiej yi beshedovalyi rasprostranenie slov betelyina klever buhti ponchiki i t d v keresturskom pri ih kocurskih sootvetstviyah trebikonyina klever pampushki ponchiki i t d Bo lshaya chast razlichitelnyh priznakov yuzhnorusinskih govorov slozhilas do serediny XVIII veka v tot period kogda predki pannonskih rusinov zhili v Karpatskom regione Keresturskij odin iz dvuh pervichnyh govorov yavlyaetsya osnovoj yuzhnorusinskogo literaturnogo standarta razvivayushegosya s nachala XX veka posle izdaniya pervyh knig na rodnom yazyke i sostavleniya G Kostelnikom Gramatiki bachvansko ruskej beshedi Pochti vse cherty keresturskogo govora vystupayut v kachestve yazykovoj normy ispolzuemoj vo vseh sferah pismennosti i ustnoj kommunikacii Ostalnye yuzhnorusinskie govory neznachitelno otlichayushiesya ot keresturskogo ispolzuyutsya tolko v ustnom bytovom obshenii Isklyuchenie sostavlyayut kocurskij govor na kotorom inogda sozdayutsya i pechatayutsya literaturnye proizvedeniya i yuzhnorusinskie govory Horvatii chi leksicheskie zaimstvovaniya iz horvatskogo yazyka popadayut v variant literaturnoj normy na kotoroj pechatayut stati v zhurnale horv V tradiciyah yuzhnorusinskogo yazykoznaniya po otnosheniyu k rechi raznyh naselyonnyh punktov k kotorym otnosyat prezhde vsego rech Ruski Kerestura i Kocura obychno primenyayut terminy besheda govor ili variyanta variant Pri etom govor besheda kak edinica dialektnogo chleneniya schitaetsya odnoj iz obosoblennyh form dialekta diyalekt Tem ne menee yuzhnorusinskie lingvisty v chastnosti rusin ne schitayut rech Ruski Kerestura i rech Kocura vvidu neznachitelnosti ih razlichij obosoblennymi dialektnymi edinicami govorami v ramkah odnogo dialekta Tipy govorovPervichnye i vtorichnye govory V yuzhnorusinskom dialektnom areale vydelyayutsya dva rannih govora keresturskij i kocurskij rasprostranyonnye sootvetstvenno sredi zhitelej syol Ruski Kerestur Ruski Krstur i Kocur Kucura Eti govory stali skladyvatsya pervymi sredi yuzhnorusinskih nachinaya s serediny XVIII veka posle pereseleniya rusinov iz severo vostochnyh komitatov Vengerskogo korolevstva veng Zemplen Borshod Abauj Torna veng i drugih v yuzhnyj komitat Bach Bodrog oblast Bachka Iznachalno srazu posle pereseleniya keresturskaya i kocurskaya rech razlichalas poskolku zhiteli Ruski Kerestura i Kocura byli rodom iz raznyh karpatskih selenij pri etom razlichiya byli otnositelno neveliki poskolku govory dannyh karpatskih selenij vhodili v odin dialektnyj areal i byli sravnitelno blizkimi drug drugu Pomimo etogo i v Ruski Keresture i v Kocure poselilis nositeli ne odnogo a neskolkih govorov Formirovanie dialektnogo edinstva protekalo v processe sblizheniya v kazhdom iz syol raznorodnyh dialektnyh tipov na osnove govora s preobladayushim chislom nositelej Etot process tak i ne zavershilsya okonchatelno o chyom govorit nalichie v keresturskom i kocurskom govorah yazykovyh dubletov dostavshihsya veroyatnee vsego ot raznyh karpatskih govorov beshedovac i gutoric govorit temetov i arhaichnoe cintor kladbishe takoj i arhaichnoe gnyet sejchas i t p Vse ostalnye yuzhnorusinskie govory slozhilis v rezultate rasseleniya nositelej keresturskogo i kocurskogo govorov nachinaya s konca XVIII nachala XIX veka po drugim syolam Bachki i po syolam Srema i s XIX veka po syolam Slavonii Pri etom v govorah pereselencev stali preobladat dialektnye cherty sela Ruski Kerestura Kocurskie dialektnye cherty kocurizmy takzhe chastichno prisutstvuyut vo vtorichnyh govorah sohranyayas v ryade sluchaev parallelno s keresturskimi Serbskoe i horvatskoe vliyanie Yuzhnorusinskie govory razmesheny na territorii dvuh gosudarstv Serbii i Horvatii i poetomu odna chast iz nih nahoditsya v sfere vliyaniya serbskogo yazyka a drugaya v sfere vliyaniya horvatskogo Krome togo yuzhnorusinskie govory razlichayutsya po stepeni vliyaniya na nih ukazannyh yazykov Govory syol s preobladaniem rusinskogo naseleniya ili hotya by imeyushih do poloviny zhitelej govoryashih na yuzhnorusinskom ispytyvayut menshee vozdejstvie gosudarstvennogo yazyka naprimer govory Ruski Kerestura i Kocura V to vremya kak yuzhnorusinskie govory syol i gorodov v kotoryh rusiny sostavlyayut menshinstvo nahodyatsya pod moshnym vliyaniem gosudarstvennogo yazyka Naprimer v govorah s silnym serbskim vliyaniem vmesto zvonkogo glottalnogo spiranta g ɦ chasto proiznositsya gluhoj zadneyazychnyj spirant h hutorel govoril hvozd gvozd vmesto gutorel gvozd Na meste imyon prilagatelnyh poryadkovyh chislitelnyh i mestoimenij s adektivnym tipom skloneniya v forme tvoritelnogo padezha mnozhestvennogo chisla vmesto okonchaniya ima pod serbskim vliyaniem upotreblyaetsya okonchanie im z dobrim lyudzmi s horoshimi lyudmi vmesto z dobrima lyudzmi v forme datelnogo padezha vmesto okonchaniya im upotreblyaetsya okonchanie ima dobrima horoshim drugima vtorym vmesto dobrim drugim v forme mestnogo padezha vmesto okonchaniya ih upotreblyayutsya okonchaniya im ima dobrim horoshih kotrima kotoryh vmesto dobrih kotrih Na meste rasprostranyonnyh v Ruski Keresture i Kocure slov varosh gorod pokrutki pochki buhti ponchiki govlya aist potka karp sazan lyadovica gololedica matka matka u pchyol v govorah so smeshannym serbsko rusinskim naseleniem ispolzuyut serbskie slova grad bubregi krofni roda sharan poledica polyadovka matica Govory emigrantov Vo vtoroj polovine XIX nachale XX veka chast pannonskih rusinov pereselilas v SShA i Kanadu V bolshinstve svoyom oni ne sohranili svoj rodnoj yazyk V otlichie ot nih yuzhnorusinskie govory emigrantov bolee pozdnego vremeni priehavshih v 1980 1990 h godah poka eshyo ne vytesneny anglijskim yazykom Oni sohranyayutsya kak sredstvo ustnogo obsheniya u pannonskih rusinov v gorode Kitchener kanadskoj provincii Ontario V usloviyah kommunikacii v angloyazychnoj srede i v otryve ot razvitiya yuzhnorusinskogo yazyka v sovremennyh Serbii i Horvatii v rodnoj rechi rusinskih emigrantov v Severnoj Amerike formiruyutsya svoi yazykovye osobennosti Rodstvennye govory K yuzhnorusinskim govoram Serbii i Horvatii blizki po svoim yazykovym harakteristikam rasprostranyonnyj v Vengrii i vymershie v Vengrii v seredine XX veka Dialektnye razlichiyaYuzhnorusinskij yazykovoj areal v dialektnom otnoshenii predstavlyaet soboj sravnitelno odnorodnoe prostranstvo Dialektnye razlichiya otmechaemye mezhdu yuzhnorusinskimi govorami yavlyayutsya v celom neznachitelnymi V osnovnom osobennosti govorov proyavlyayutsya v ih slovarnom sostave Imeyutsya takzhe nekotorye semanticheskie rashozhdeniya Otchasti osobennosti otmechayutsya na foneticheskom urovne Naibolee zametny razlichiya v yuzhnorusinskom areale mezhdu keresturskim i kocurskim govorami Fonetika K dialektnym razlichiyam v oblasti vokalizma otnosyat razlichiya v proiznoshenii nekotoryh glasnyh gradka gryadka klumba v keresturskom gredka v kocurskom vartac sverlit v keresturskom vertac v kocurskom ishe eshyo v keresturskom eshi v kocurskom parplyi perhot v keresturskom porplyi v kocurskom poscelka kolybel detskaya krovatka v keresturskom poscilka v kocurskom Sredi osobennostej proiznosheniya soglasnyh otmechayutsya takie razlichiya kak perehod l gt v y harakternyj dlya keresturskogo govora v formah tipa zhovti zhyoltyj zhovch zhelch zhovchok zheltok vovk volk v praslavyanskom sochetanii reducirovannogo s l l gt ov v to vremya kak v kocurskom govore takoj perehod otsutstvuet zholti zholch zholchok Takzhe v govore Ruski Kerestura na meste praslavyanskogo sr vystupaet sochetanie shtr shtrednyi srednij shtrigac strich a v govore Kocura sochetanie str strednyi strigac K drugim dialektnym razlichiyam v oblasti konsonantizma otnosyat osobennosti v proiznoshenii nekotoryh soglasnyh bugna baraban v keresturskom buben v kocurskom bugnovac barabanit v keresturskom bubnovac v kocurskom voni oni v keresturskom vonyi v kocurskom kukurikac kukarekat v keresturskom kukurigac v kocurskom tirsovka palka iz kamysha trostnika v keresturskom tirscovka v kocurskom tlusti tolstyj v keresturskom klusti v kocurskom s sohraneniem t ili zamenoj ego na k pered praslavyanskim sochetaniem reducirovannogo s l l gt lu Morfologiya V chisle morfologicheskih priznakov razlichayushih keresturskij i kocurskij govory otmechaetsya nalichie peredneyazychnoj soglasnoj l pered fleksiej i u glagolov mnozhestvennogo chisla proshedshego vremeni v govore Ruski Kerestura beshedovali govorili chitali chitali robeli rabotali delali shedzeli sideli i nalichie palatalnoj soglasnoj l pered fleksiej yi v govore Kocura beshedovalyi chitalyi robelyi shedzelyi Takzhe razlichayutsya formy infinitiva i proshedshego vremeni ot glagolov s osnovami na soglasnye zh ch i sh na meste praslavyanskih g k sk v pozicii posle refleksa praslavyanskoj glasnoj e Dlya keresturskogo govora harakterny formy s suffiksom a bezhac bezhat sichac shipet bryzgat bechac bleyat krichac krichat vishac vizzhat treshac treshat bezhali bezhali krichali krichali vishali vizzhali treshali treshali Dlya kocurskogo govora harakterny formy infinitiva s suffiksom i bezhic sichic bechic krichic vishic treshic i formy proshedshego vremeni obrazuemye pri pomoshi suffiksa e bezhelyi krichelyi vishelyi treshelyi treshali Nekotorye slova v govorah mogut razlichatsya po grammaticheskomu rodu Tak naprimer v keresturskom govore imya sushestvitelnoe misha mysh zhenskogo roda a v kocurskom mish muzhskogo roda Krome togo vstrechayutsya razlichiya v slovoobrazovanii Chast keresturskih i kocurskih slov obrazuyutsya pri pomoshi raznyh slovoobrazovatelnyh sredstv naprimer keresturskie slova kapushanyiki pirogi s kvashenoj kapustoj kovach kuznec i oglavok nedouzdok ogolove obrazovany pri pomoshi odnih affiksov a kocurskie slova kapushnyiki koval i priglavok s tem zhe znacheniem i osnovami pri pomoshi drugih Leksika Leksicheskie razlichiya mezhdu keresturskim i kocurskim govorami keresturskij kocurskij serbskij perevodbetelyina trebikonyina detelina klever buhti pampushki krofne ponchiki rozmariya rozmaring ruzmarin rozmarin cheperki roshoshki rasohe rachve vily kichkiridzh gvizdochki narcis narciss motil lepetka leptir babochka zolnyica ponvichka poњava mrezhage ryadno holst drilyac ciskac gurati tolkat napirat gar pirnya gar sazha zola koshar korpa korpa korzina arvachka dyablovo ochi daninoћ sirotica fialka pipinye pupche bulka turchinak polevoj mak akol fang tor zagon dlya skota Imeyutsya takzhe svoi varianty slov v drugih yuzhnorusinskih govorah naprimer keresturskim slovam kichkiridzh narciss i arvachka fialka sootvetstvuyut slova kichkirik i volovo ochko v dyurdevskom govore Ili naprimer keresturskim i kocurskim slovam tashok vorobej i zhec zyat sootvetstvuyut rasprostranyonnye v sremskih govorah slova vrabac i zhachko Otmechayutsya takzhe semanticheskie razlichiya po govoram Tak naprimer keresturskoe slovo tal oboznachayushee pridanoe v sremskih govorah oboznachaet dolyu chast V nekotoryh sluchayah keresturskomu iskonnomu slovu karpatskogo proishozhdeniya sootvetstvuet serbskoe zaimstvovanie v kocurskom govore i naoborot V ryade sluchaev obshim iskonnymi slovam v rechi Ruski Kerestura i Kocura sootvetstvuyut slova shodnye s serbskimi v rechi ostalnyh yuzhnorusinskih selenij PrimechaniyaKommentarii Fakticheski cherty keresturskogo govora na osnove kotorogo baziruetsya yuzhnorusinskij literaturnyj yazyk yavlyayutsya standartnymi po otnosheniyu k chertam kocurskogo govora kotorye vystupayut v takom sluchae kak dialektnye Tem ne menee v tradiciyah yuzhnorusinskogo yazykoznaniya kocurskie yazykovye cherty kocurizmy ne schitayut dialektizmami poskolku formirovanie kocurskogo govora ne proishodilo na periferii keresturskogo Slozhivshiesya v Karpatskom regione kocurskie i keresturskie yazykovye priznaki poyavilis v sovremennom areale yuzhnorusinskogo yazyka v oblasti Bachka v odno vremya posle pereseleniya tuda rusinov v XVIII veke Pervaya kniga vyshedshaya iz pechati na kocurskom govore v 1996 godu sbornik rasskazov dlya detej pisatelya iz Kocura V Sabo Dajko Rovnyi car Soglasno issledovaniyam rusinskogo yazykoveda rusin bo lshaya chast dialektnyh razlichij mezhdu keresturskim i kocurskim govorami slozhilas do pereseleniya rusinov iz Karpatskogo regiona v Bachku Istochniki Papuga I Rusnaci u Vojvodini Mapa naselyenoh z Rusnacami u Vojvodini Ruski naselyenya u Vojvodini arh 03 01 2022 rusin Rusnaci u Panoniyi Ruski Kerestur Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Popis stanovnishtva domaћinstava i stanova u 2002 Stanovnishtvo Nacionalna ili etnichka pripadnost Podaci po naseљima Z Јanchiћ Beograd serb 2003 S 25 49 209 s ISBN 86 84433 00 9 Arhivirovano 16 noyabrya 2019 goda Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Popisi Popis stanovnistva 2011 Tablice Po gradovima opcinama 2 Stanovnistvo prema narodnosti po gradovima opcinama popis 2011 Vukovarsko srijemska zupanija arh 26 07 2020 horv Drzavni zavod za statistiku Zagreb 2011 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Popisi Popis stanovnistva 2011 Tablice Po gradovima opcinama 2 Stanovnistvo prema narodnosti po gradovima opcinama popis 2011 Osjecko baranjska zupanija arh 26 07 2020 horv Drzavni zavod za statistiku Zagreb 2011 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Ramach 2004 s 277 Ramach 2006 s 533 Ramach 1999 s 160 Ramach 1999 s 159 Yuzhnorusinskij yazyk segodnya status i perspektivy Yazyk i socium Materialy VII Mezhdunar nauch konf g Minsk 1 2 dekabrya 2006 g V 2 ch Ch 1 pod obsh red Minsk RIVSh 2007 S 78 ISBN 978 985 500 097 7 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Ramach 2006 s 540 Dulichenko 2014 s 640 Ramach 2006 s 533 534 Skorvid S S Serboluzhickij serboluzhickie i rusinskij rusinskie yazyki k probleme ih sravnitelno istoricheskoj i sinhronnoj obshnosti Issledovanie slavyanskih yazykov v rusle tradicij sravnitelno istoricheskogo i sopostavitelnogo yazykoznaniya Informacionnye materialy i tezisy dokladov mezhdunarodnoj konferencii M Izdatelstvo Moskovskogo universiteta 2001 S 115 152 s ISBN 5 211 04448 7 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Ramach 2004 s 278 279 Ramach 1999 s 156 Ramach 2006 s 461 Dulichenko 2014 s 638 Ramach 1999 s 155 Ramach 2006 s 530 Rusinskij yazyk arh 18 oktyabrya 2022 Skorvid S S Rumyniya Sen Zhan de Lyuz M Bolshaya rossijskaya enciklopediya 2015 Bolshaya rossijskaya enciklopediya v 35 t gl red Yu S Osipov 2004 2017 t 29 ISBN 978 5 85270 366 8 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Ramach 2006 s 537 538 Magochij P R III Sociolingvistichnyj aspekt Amerika Rusinskyj yazyk Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi Opole Uniwersytet Opolski Instytut filologii Polskiej 2004 S 387 484 s Najnowsze dzieje jezykow slowianskich ISBN 83 86881 38 0 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 E Budovskaya Rusinskij yazyk v SShA v nachale XXI v sostoyanie i perspektivy Rusinskyj literaturnyj yazyk na Slovakii 20 rokiv kodifikaciyi Zbornik referativ z IV Midzhinarodnogo kongresu rusinskogo yazyka Zostavitelka i odpovidna redaktorka rusin Pryashiv Pryashivska univerzita v Pryashovi 2015 S 16 17 ISBN 978 80 555 1521 2 Benedek G II Literaturnyj yazyk Madyarsko Rusinskyj yazyk Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi Opole Uniwersytet Opolski Instytut filologii Polskiej 2004 S 263 265 484 s Najnowsze dzieje jezykow slowianskich ISBN 83 86881 38 0 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Benedek G III Sociolingvistichnyj aspekt Madyarsko Rusinskyj yazyk Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi Opole Uniwersytet Opolski Instytut filologii Polskiej 2004 S 373 484 s Najnowsze dzieje jezykow slowianskich ISBN 83 86881 38 0 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Ljavinec M Kulturny zivot a edukacia Rusinov v Madarsku Rusinska kultura a skolstvo po roku 1989 Zbornik vedeckych a vedecko popularnych prispevkov I A Pliskova ed Presov Presovska univerzita v Presove 2008 S 250 251 ISBN 978 80 8068 867 7 Kiraj P O perehodnom vostochnoslovacko karpato ugorskom dialekte v Vengrii IV Mezhdunarodnyj sezd slavistov Slavyanskaya filologiya sbornik statej M Izdatelstvo AN SSSR 1958 T III S 163 164 172 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Fejsa M Rusinskij kak yazyk nacionalnogo menshinstva v Serbii Minoritarnye i regionalnye yazyki i kultury Slavii Institut slavyanovedeniya RAN Otvetstvennyj redaktor S S Skorvid M MIK 2017 S 88 272 s ISBN 978 5 87902 356 5 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 Ramach 2006 s 460 461 rusin Timko Dyitko O Fejsa M Rusko serbski slovnyik Rusinsko srpski rechnik redaktor rusin Novi Sad Novosadska univerzita serb 2010 S 175 375 886 s ISBN 8660650344 Arhivirovano 7 iyulya 2022 goda Ramach 2006 s 460 rusin Timko Dyitko O Fejsa M Rusko serbski slovnyik Rusinsko srpski rechnik redaktor rusin Novi Sad Novosadska univerzita serb 2010 S 846 886 s ISBN 8660650344 Arhivirovano 7 iyulya 2022 goda Ramach 2006 s 534 Ramach 2006 s 535 LiteraturaDulichenko A D Vvedenie v slavyanskuyu filologiyu 2 e izd ster M Flinta 2014 720 s ISBN 978 5 9765 0321 2 rusin Novye slova v literaturnom i razgovornom yazyke yugoslavskih rusinov Modernisierung des Wortschatzes europaischer Regional und Minderheitensprachen Zweigstelle fur niedersorbische Forschungen des Sorbischen Instituts Gunter Spiess Tubingen Gunter Narr Verlag 1999 S 155 180 ISBN 3 8233 5189 3 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 rusin II Literaturnyj yazyk Vojvodina Rusinskyj yazyk Redaktor naukowy Paul Robert Magocsi Opole Uniwersytet Opolski Instytut filologii Polskiej 2004 S 277 304 484 s Najnowsze dzieje jezykow slowianskich ISBN 83 86881 38 0 Data obrasheniya 9 iyunya 2022 rusin Gramatika ruskogo yazika za I II III i IV klasu gimnaziyi odvichatelni redaktore Mira Baltich serb Druge vidanye Beograd Zavod za uџbenike i nastavna sredstva 2006 616 s ISBN 86 17 12616 7

NiNa.Az

NiNa.Az - Абсолютно бесплатная система, которая делится для вас информацией и контентом 24 часа в сутки.
Взгляните
Закрыто